Boj proti drahým potravinám

Naša iniciatíva vychádza z Balkánskej vlny Bojkotov, ktorá začala Vývzvou spotrebiteľským združením Halo, Inspektore v Chorvátsku a  pridali sa susedné štáty Kosovo, Bosna a Hercegovina, Slovinsko...zameriali na boj proti zdražovaniu potravín v obchodoch NENAKUPOVAŤ v PIATOK, 

Bojkot obchodných reťazcov môže mať vplyv na ceny, ale jeho úspech závisí od viacerých faktorov: 

 1. Rozsah bojkotu – Ak by sa veľká časť populácie na Slovensku rozhodla nenakupovať v Lidli a Kauflande, tlak na zníženie cien by mohol byť významný. Ak by však bojkot podporovalo len malé percento ľudí, reťazce by ho mohli ignorovať. 

 2. Alternatívy – Ak by ľudia namiesto Lidla a Kauflandu začali nakupovať vo veľkom v iných obchodoch (Tesco, Billa, Coop Jednota), tieto by mohli zvýšiť ceny kvôli vyššiemu dopytu. Lidl a Kaufland by reagovali len vtedy, ak by cítili výrazný pokles tržieb. 

 3. Dodávatelia a nákupné ceny – Aj keď obchodné reťazce určujú predajné ceny, veľkú časť nákladov ovplyvňujú dodávatelia, dane a marže. Ak by Schwarz Gruppe videla, že zisk klesá, mohla by znížiť ceny, ale len do určitej miery. 

 4. Skúsenosť z Chorvátska – Tam bol bojkot úspešný v tom, že prinútil vládu zasiahnuť proti vysokým cenám. No k trvalému zníženiu cien došlo len čiastočne. Na Slovensku by podobný tlak mohol fungovať len vtedy, ak by sa do toho vložila aj vláda (napr. znížením DPH na potraviny). 

 Celkovo – ak by bojkot bol dobre organizovaný a masívny, mohol by mať určitý efekt, ale skôr krátkodobý. Na trvalé riešenie cien potravín by bolo potrebné systémové riešenie, napr. podpora domácich producentov, regulácia obchodných marží alebo daňové úľavy na potraviny.